Recenzia knihy "Keď pomoc škodí" v časopise .týždeň

Mienkotvorný slovenský časopis .týždeň vo svojom 28. čísle uverejnil článok Lukáša Krivošíka o knihe "Keď pomoc škodí". Knihu, ktorú napísali americkí autori Steve Corbet a Brian Fikkert, pre medzinárodnú misijnú organizáciu MTW vydalo v roku 2012 vydavateľstvo Porta libri v rámci služieb myScrolls.eu

Lukáš Krivošík vo svojom článku "Pomáhať chudobným efektívne" z 8.júla 2012 píše: 

"V uplynulých rokoch boli do slovenčiny preložené prinajmenšom tri pozoruhodné diela, ktoré sa na podstatu a odstraňovanie chudoby pozerajú z originálnej perspektívy. V roku 2007 vyšla u nás kniha Billa Bakera, Z bludného kruhu. Pred dvoma rokmi vyšla zase kniha Mosty z chudoby od americkej sociologičky Ruby Payne. Z veľmi podobného súdka ako myšlienky Bakera a Payne je aj nová kniha Stevea Corbeta a Briana Fikkerta Keď pomoc škodí.

Hoci obaja sú akademici, majú skúsenosti s rozvojovou prácou v chudobných krajinách i v getách amerických veľkomiest. Keďže majú blízko k misijným aktivitám presbyteriánskej cirkvi, ich pohľad kombinuje osobné skúsenosti, ekonomickú teóriu i kresťanský svetonázor. Autori chápu človeka ako vzťahovú bytosť. Príčinou chudoby je podľa nich porušenosť štyroch základných vzťahov: k Bohu, k sebe samému, k druhým ľuďom a ku zvyšku stvorenia. Čitateľ, ktorý nie je veriaci, môže na tomto mieste knihy pocítiť rozpaky. No Corbet s Fikkertom sa len snažia povedať, že človek nie je iba izolovaná fyzická bytosť, ale má aj duchovný, psychologický či spoločenský rozmer. A tiež že je povolávaný k zodpovednému správcovstvu darov, ktorými disponuje, aj ku kreatívnemu pretváraniu sveta okolo seba. Vytrhnúť človeka z biedy, zvlášť ak má charakter generačnej pasce, si vyžaduje pomoc na všetkých týchto úrovniach. 

V práci s chudobnými je veľmi dôležitý vnútorný postoj pomáhajúceho. Niekedy na zlepšenie situácie biedneho stačí, ak si s ním vytvoríme rovnocenný vzťah. Ľudia, pomáhajúci chudobným, by sa mali vyvarovať paternalizmu. A nikdy by nemali pre nich robiť veci, ktoré môžu chudobní urobiť sami pre seba. To je ďalšia dôležitá skúsenosť autorov: Sústrediť sa na existujúce zdroje chudobných, nie na ich potreby! Znamená to vyhnúť sa otázkam typu: „Čo sa vám stalo? Ako vám môžem pomôcť?“ Namiesto toho by chudobní mali dostať otázky: „Čo je u vás v poriadku? Aké talenty a vlohy máte, ktoré by ste mohli použiť na zlepšenie vášho života a života vašich blízkych?“ Sústredenie na zdroje pomáha chudobným odhaliť svoj vlastný skrytý potenciál a zmobilizovať ho na pokrytie ich potrieb.

Kniha Corbeta a Fikkerta je viac o aktivitách cirkevných či mimovládnych organizácií, než o štátnej sociálnej politike. Mimovládna organizácia môže byť vo svojich pokusoch úspešná alebo neúspešná. Ak je neúspešná, môže sa poučiť a nabudúce robiť veci správne. Lenže, aké výsledky môže dosiahnuť štát, ktorý sa väčšinou na chudobu pozerá z materiálneho hľadiska, pričom jeho pomoc je zvyčajne neadresná a neosobná? Dobrou správou je, že to ide aj bez vlády. Publikácia Keď pomoc škodí je mimoriadne užitočná pre ľudí, ktorí by sami chceli začať pomáhať blížnym v núdzi. Len buď nevedia ako, alebo ich doterajšie dobré úmysly stroskotali na vlastnej neskúsenosti či preto, že narazili na zneužívanie ich dobroty zo strany chudobných. Osobitne to platí pre angažovaných kresťanov – či už ako jednotlivcov, alebo ako cirkevné spoločenstvá." (Lukáš Krivošík, .týždeň č.28, krátené)

Celý článok nájdete v online verzii časopisu .týždeň tu...